Čiré potěšení. Dlouho jsem si takhle čtení neužila. Třešinkou na dortu je poslední věta, bez ní by ta novela nebyla dokonalá.
Skvělý překlad dílo umocňuje.

Toto je príbeh o ľuďoch a živote. Vraví nám, že niekedy je všetko postavené na hlavu. Taká bola aj táto kniha, ale až do chvíle, kým som sa nedostala na koniec a nezistila som, že je to vlastne alegória. Prečo mi to nenapadlo skôr?

Neviem, či som nemala práve náladu na takýto typ literatúry, alebo sa mi dielo skutočne nepáčilo, no bolo náročné pochopiť spisovateľov zámer, aj keď som sa veľmi snažila. Chvalabohu, že záver nám všetko vysvetlil. Občas mi to pripomínalo Malého princa, no to mohlo byť spôsobené tým, že som vážne chcela dielu porozumieť. Túžila som, aby ma ohúrilo, ale nestalo sa to, takže topiaci sa aj slamky chytá. Pokúšala som sa tomu dodať čaro, ktoré som sama nevidela a prirovnanie k Malému princovi je nepresné, ale to bola jediná asociácia, ktorá mi vtedy zablikala v hlave.

Myslela som si, že všetky tie udalosti niekam povedú a zanechajú nám morálne ponaučenie. Raz som tam postrehla tento potenciál, ale dej opäť nabral iný smer. Viem, že kniha je veľmi zbožňovaná, takže sa vopred ospravedlňujem, no tento počin je príliš zrýchlený, zle napísaný, čitateľ skáče z jednej situácie do druhej a postavy sa správajú zvláštne, akoby to bola satira spoločnosti, avšak nedotiahnutá. Vidíme len obrysy. Autor sa hrá s jazykom, no preháňa to a mňa nevedel vôbec zaujať. Bolo priam neuveriteľné, ako sa mi Tracyho tiger aj pri malom rozsahu zdal príšerne dlhý. Štýl písania mi nevyhovoval. Akoby sa spisovateľ len zabával a na konci chcel upozorniť na niečo zmysluplné. V mojom prípade takýto prístup nefungoval, aj keď mám rada zvláštne príbehy. Tento však nesadne každému a malo by sa to rešpektovať.